> ## Content Index > Fetch the complete content index at: https://www.obycajnynepokoj.sk/llms.txt > Use this file to discover other available public pages before exploring further. # Sanatórium sv. Anny - Prízraky minulosti (2/3): Preflámovaná noc - URL: https://www.obycajnynepokoj.sk/sanatorium-sv-anny-prizraky-minulosti-psychologicky-horror-epizoda-2/ - Published: 2026-04-19T10:54:44.000Z - Updated: 2026-08-24T14:24:08.000Z - Description: Alkohol a toxický vzťah - prízraky minulosti ukazujú svoju pravú tvár a nie každý ten pohľad prežije. Čítaj zdarma pokračovanie psychohorroru od Denisa Durca! - Author: Denis Durec - Tags: Sanatórium sv. Anny, Psychologický horor [« Pred. epizóda](https://www.obycajnynepokoj.sk/sanatorium-sv-anny-prizraky-minulosti-psychologicky-horror-epizoda-1/) [Nasl. epizóda »](https://www.obycajnynepokoj.sk/sanatorium-sv-anny-prizraky-minulosti-psychologicky-horror-epizoda-3/) Radšej príbehy počúvaš? Žiadny problém - audioverzia na teba už čaká! [Počúvať audioverziu ](https://www.obycajnynepokoj.sk/sanatorium-sv-anny-prizraky-minulosti-psychologicky-horror-epizoda-2-audiokniha) --- Popri pukaniu v kozube mi z nosa kvapkalo do tmavej mláčky. Za oknami plávali tiene stromov obnažené pouličným osvetlením, vítajúce ma po preflámovanej noci. Známe prítmie však nepoľavilo hučaniu hlavy a parkety sa naďalej točili okolo mojej osi. Prestaň piť, opakovala manželka. Alkohol škodí zdraviu. Veru, nie je príjemné rozmlátiť si nos o vlastnú zárubňu. Ale aspoň to s tromi promile nebolí. Voda v strednom uchu na môj pokus o pohyb vyslala k hrdlu horčinu, tak som žuchol do tureckého sedu. Začal som zvažovať, či mi barman kvôli poslednému razu nehodil do drinku niečo silnejšie. Bez sprepitného sa menil na pomstychtivého hajzla. Usporadúval som si svoje večerné myšlienky, hlušiac tú ,nebudem piť’ okamžite, ako preletela mozgom. Stačí, že musím ťahať za nos klientov. Seba radšej vynechám. Žalúdok vylúdil hlboké ó, čo perfektne vystihovalo náladu v miestnosti. Krv sa mi liala do rozkroku, no zaklonenie hlavy nevypadalo na dobrý nápad. „Stačí, priatelia, nebudem brať rohožku psovi. Kde je vlastne tá beštia? Ares,” sykol som a po štyroch sa plazil po obývačke. Predklon a zaťaté brušné svaly popchli žalúdok hore hrdlom. Väčšina bol Jack a garantujem, že bol chutnejší po ceste nadol. Keď už vraciam pod vlastný stôl, nemôžem vynechať jej perzský koberec. Stavím sa, že naši iránski priatelia nepočítali s použitím Vanishu na výrobok z rúk ich detí. Žalúdok už neotravoval, tak som sa šúchal cez zvratky ku gauču. Vyliezť nahor vyzeralo jednoducho. Jednou rukou som chytil sklenenú dosku stola, druhou operadlo pohovky a zaprel sa všetkými piatimi údmi. Martina s trochou šťastia nevylezie do ôsmej, kedy budem na jednostrannú konverzáciu lepšie pripravený. Odpoviem jej dovolenkou v Malajzii a ako na vianočnom večierku zazerala po kolegovi Pavlíkovi. Balancoval som nad sedačkou ako Odyseus pred útesom sirén. Úmysel vzdorovať som nechal v Ubere na Hviezdoslavku. Poď sem miláčik, pritúlim ťa svojím jemným dotykom, šepkala koža z poľských kravičiek. Ďakujem, ale ja na to už mám alkohol. Uvoľnil som svaly nad poduškou, no torzo sa mi odrazu nakláňalo ponad stolík. Tá predstava sa mi za mak nepáčila, čo, na moje prekvapenie, voľný pád nestlmilo. Sklo povolilo so zvukom hodným prepadu do Číny a môj chrbát pocítil výhody kúpania sa v sklených mlákach. Úžasne to prekrvuje. Najmä okolie. Bolesť sa zdala vzdialená a tupá, tak som obmedzil nadávanie na tri kurvy a dve piče. Odrazu sa rozhoreli svetlá v spálni. „Čo to, do prdele, má byť?!“ Dvere sa rozleteli a na scénu vstúpila moja vyvolená. K dokonalej dráme jej chýbal ventilátor do vlasov a trombóny v pozadí. Blúdila očami v šere, než našla môj hlúpy úsmev. Bez slova cvakla vypínačom. So stonom som si prikryl tvár predlaktím. „Zasrané prasa,” prelomila ľady dobrou náladou. „Kde je Ares?“ „To čo si urobil s tým kobercom?“ „Počkaj, ja ti po poriadku vysvet…” „Nič nevysvetľuj. Myslíš, že keď si bohatý, môžeš robiť zo života peklo ľuďom naokolo, ha? Nie. Viac nie.“ „Čo?“ opitý mozog sa zasekol po prvej vete. „Ty si myslíš, že mňa bavia tvoje výlety a kamarátky? Najprv mi vadilo, že som ťa našla v posteli až nadránom, ale snažila som si zvyknúť. Muži majú svoje potreby, chápem… Dva roky si môj pohár napĺňal.” Dobre, dobre, zavri si hubu. „Milovala som ťa. Naozaj.” Áno, všetci vieme, že na mne miluješ hlavne Mastercard Platinum a benevolentnosť k blonďavému inštruktorovi jazdectva. Päť minút života mi zobrala radami, čo mám so sebou robiť, čo nemám robiť a aký je život okolo mňa ťažký. Hej, priam neznesiteľný. Nakupovať u Vuittona alebo kávička s kamarátkami? Rozhodnutia, rozhodnutia. Na takú úlohu treba minimálne 80 IQ. Hlas Martine postupne silnel. Snáď nezobudí susedov. Mali sme ešte v chladničke jahodové jogurty? „…a strč si ho vieš kam. Za náprstok si sa nezmenil. Ani teraz ma nepočúvaš, vidím ti to na očiach. Tak radšej dávaj pozor na toto. Haló!” luskla mi pred očami. „Požiadala som o rozvod.” Slová krájali ozvenu. Otočila sa mi chrbtom a fňukala, mačička moja, až jej sopel tiekol. Presvedčivejší výkon, než minule pri repríze Titanicu. Hm, nočná košieľka sa jej príjemne lepí na boky. „Tak ja ti dávam ultimáta a ty mi zízaš na riť. Nepoučiteľný.” „A kde je vlastne ten Ares?“ „Čože?“ držala si zápästie pod nosom a utrela si slzy z líc. „Vieš, čím som si kvôli tomu prešla a ty...“ „Ale no tak, Martinka, neboj,” plazil som sa k nej, zanechávajúc červené stopy po podlahe. „Minulosť je minulosťou. Veď nemusíš plakať. Stačí sa neunáhliť. Na základe jedného...“ „Jedného?! Nerob sa blbým, Martinko.” „Že blbým…” „Stále sa hádame iba o…“ „Dobre, bež si za lepšou spoločnosťou.“ „Nemusíš sa báť. Zajtra spíš sám. Papiere ti donesie môj právnik.” „Nemáš náhodou na mysli môjho právnika?” „Choď sa vycpať.” Adrenalín zahnal alkohol do kúta hlavy a dovolil mi postaviť sa. „Nedivil by som sa, ak už máš ďalšieho obetného baránka vyhliadnutého. S tučným bankovým kontom. Znižovať si štandardy predsa bolí.“ „Do toho ťa nič.“ Bránila sa, no tvár jej sčervenala. „Ktorý?” zreval som. „Robo Pavlík? Peter Kusý? Nie, s tým sme boli na Seychelách iba raz. Nemajú na teba dosť peňazí. Palo Weiss.“ „Nemám sa s tebou viac o čom baviť.” Odvrátila blysnutie v oku ku kufru v skrini. „Ty jedna štetka. Veru kariérny posun, omotať sa okolo majiteľa... Po všetkom, čo som pre teba urobil. Za zoschnutého šesťdesiatnika. Ako ti chutnal jeho gašparko? Kúpila si mu tabletku ty alebo mal jednu v nočnom stolíku?” Hodila do kufa dva kabáty a vystrela na mňa prostredník. Od mlada nebola najostrejší nôž v kuchyni, tak sa radšej bez slova otočila do spálne. „Neotáčaj sa mi chrbtom, keď sa s tebou rozprávam. Hneď sa vráť, štetka!” Stiahol som ju za zamatovú košeľu a pritlačil na stenu. „Takto sa odvďačujú kurvy z Nemšovej? Tak ti ukážem, ako sa odvďačujú chlapci z Bratislavy.“ S fackou sa mi vytrhla zo zovretia a zabuchla dvere do ksichtu. „Ty so mnou zostaneš, aj keby ťa malo jebnúť! Inak poviem…” Ona zamkla dvere?! „Vráť sa! Okamžite teraz, to je befel.” Ignorovala ma. Mňa ani obchodný riaditeľ z Deutsche Bank nenechá rozprávať do zárubne, nieto žena. Navyše s intelektom kýbľa gitu. Ramenom som zatlačil na drevo. Zámok sa nepohol, tak som do dverí kopol. Výkrik zvnútra mi spríjemnil večer. S ďalším kopom drevo povolilo a Martinu odrazilo na parkety. „Za to si môžeš sám.” Po riti sa šmýkala k stredu izby, čo jej slovám nepridávalo na vážnosti. Zastala na posteli. „Mala som počúvnuť Lucku, kým bol čas.” Fňuk, fňuk. „Tak ja si za to môžem sám,” skrivil som sa do úsmevu. „Mhm.” „Naozaj veríš, že je naša hádka o mne? Ja tu nehrozím rozvodom, Martinka. Ja nie som ten, kto vyťahuje ukazováčik s trojkarátovým diamantom s päťstovkou jebača číslo dva v kabelke. Manželovho šéfa, aby nebolo málo. Počkaj, vypočítame, kto nám zostáva. Nešťastný chlap, ktorý v živote urobil pár chýb? Nie, ten úplne nesedí. Čo tak nevďačná chudera, čo vie argumentovať maximálne svojim telom?“ Popri rozprávaniu som jednu nohu podsúval druhou, aby sa moja splašená mačička nevydesila. Masírovala si odretý lakeť a podvedome sa sťahovala na druhú stranu postele. „Vychádza nám rovnica? No? Dobre, zdá sa, že chápeš. Teraz ti dám čas, aby si sa pekne ospravedlnila a povedala, že takúto scénku viac nezopakuješ.“ Plač prestal, no nosom poťahovala stále. Čumela na mňa ako teľa na nové vráta. Skočil som na posteľ a chytil jej členok. „Mám si z teba pokoru vyjebať? Dobre, jedinýkrát budeme problémy riešiť rovnako. Poď sem,” zachrapčal som do manželkiných zdesených očí, sťahujúc ju k sebe. Snažila sa mi vytrhnúť. Čierna látka sa poddala a ostala mi v ruke. „Bezo mňa by si zostala nič. Celé tie roky ti nosím obživu, starám sa o tvoju zbytočnú existenciu. Prišiel čas platiť.” Roztrhol som zvyšky obalu mojej voňavej, černovlasej bagetky. Pudy uväznili racionalitu. Krvavými dlaňami som umazal lesk alabastru. Fascinujúca krása. Útly krk, pevné prsia, ploché bruško, riť bez celulitídy. Moja žena je perfektná. A ešte stále je moja a môžem si s ňou robiť, čo chcem. Sklonil som ústa medzi Martinine nohy, napnuté od očakávania. „Ani to neskúšaj. Prestaň, nedotýkaj sa ma!” kričala a metala sa. S úsmevom som zadoček pritiahol bližšie a rozopol si zips na nohaviciach. „Ale dotknem. A užiješ si to aj ty. Orgazmy si nikdy nedokázala predstierať. Máš ich príliš rada.” Krútila sa a ja som chvíľami žmurkal na dve vagíny, keď mi na bradu dopadol kop. Hlava treskla o podlahu a v mojich viečkach vystrelili farby. Martina sa pozerala na krv stekajúcu mi po šiji, stuhnutá, stehnami na radiátore. „Toto si prehnala,” vyštveral som sa na nohy, tentoraz rýchlejšie než v obývačke, a prekonal prichádzajúci závrat. Zahnaná do rohu, mačička prestala fňukať. Utneme jej pazúriky. Odhodil som stoličku do dverí skrine, z ktorých sa vysypalo zrkadlo a pritlačil Martinu do okna. „Chceš si zalietať?” „Martin, preboha, prestaň. Na kolenách ťa prosím.” „Tak si prosila Pala? Nebezpečná profesia.” Jej oči nabrali veľkosť tanierov, keď som zovrel zamatové hrdlo do zveráku. Bezmocnými ručičkami moje prsty odťahovala, potom skúsila škrabance a kopance. Martinkina tvár opuchla a pochopila, že cesty utešiteliek mávajú smutné konce. Váza z čierneho skla sa mi roztrieštila o spánok. V lebke pukla kosť a ja som sa tackal po črepoch. Martina polámaný krk stále zvierala a otvárala ústa. Cez hukot v ušiach som na ženu ceril zuby. Tlak sa preniesol do oka, z ktorého kvapkali krvavé slzy. Zaliala ma hmla, otupujúca končeky prstov. Vyletela päsť a trafila Martinu do nosa. Hlava jej zadunela o okno a zosunula sa na zem. Pozeral som na ženu v bezvedomí cez zašpinené kukátko a obraz sa naďalej zužoval. Môj ukazovák a prostredník mykali jej zlomeným nosom hore-dole. „Čo sa stalo, Martinka, ublížil ti manželko? Nečakala si to po všetkom, čo toleroval, ha?“ Plul som v tichu a pokoji. Z úst mi vychádzal hlas inej bytosti. „Pekná váza. Drahá tiež. Nie, že by na tom tebe záležalo,” zacmukal jazykom. „V našej branži sa platí s úrokmi. Vedela si o tom? Nie. Jasné, že ne…“ „Tu máš,“ hlesla a z posledných síl švihla čiernym hrdlom, „úroky.” Sklo sa zakuslo do prsného svalu. Bytosť ho vytrhla von a vulkán Martine ostriekal tvár. Plytko dýchala a keď na ňu zbytok vázy obrátil, nemala silu odolávať. Napuchnuté oči sa vzdali budúcnosti. Trhol hebkými vlasmi, s ktorými som sa ráno hrával, do strany, až Martine v krku zapraskalo. Chrapčala, keď jej sklená čepeľ rezala hrdlo. Doširoka dieru roztiahol a slintal. S odporom som sa prizeral, bez možnosti karneval zastaviť. Vlny tmy ma unášali do krajiny, kde na pozemských problémoch nezáleží. Keď si oblizoval krv z pier, zamykalo mu kútikom oka. Priložil ústa k rozďavenému hrdlu a zahryzol sa do mäsa. Rev zúfalstva reálneho Martina Tkáča nedokázali susedia počuť, kým volali na stodvanástku. Záves spadol, pódium zhaslo a zakrvavená spálňa sa stala len jednou z realít. ## Pridaj sa zdarma do môjho Vnútorného kruhu Získaš plný prístup do knižnice a k audioknihám, ako aj k Autorským komentárom jednotlivých príbehov. Chcem sa pridať Email sent! Check your inbox to complete your signup. E-mailové adresy nikomu nepredávam a neposielam spam. Roman pomaly prehráva boj s duchmi sanatória - dokáže nájsť cestu von z nočnej mory? [Čítať ďalšiu epizódu ](https://www.obycajnynepokoj.sk/sanatorium-sv-anny-prizraky-minulosti-psychologicky-horror-epizoda-3) [« Pred. epizóda](https://www.obycajnynepokoj.sk/sanatorium-sv-anny-prizraky-minulosti-psychologicky-horror-epizoda-1/) | [Knižnica príbehov](https://www.obycajnynepokoj.sk/kniznica-pribehov/)