> ## Content Index > Fetch the complete content index at: https://www.obycajnynepokoj.sk/llms.txt > Use this file to discover other available public pages before exploring further. # Tanec s diablom (Ep.2): Lepší život - URL: https://www.obycajnynepokoj.sk/tanec-s-diablom-vojnovy-psychologicky-horror-epizoda-2/ - Published: 2026-07-31T05:30:52.000Z - Updated: 2026-08-07T09:38:30.000Z - Description: Vitalij má veľké plány so svojou priateľkou. Do schránky mu však dorazí list, ktorý ich rozfúkne sťa vzdušný zámok. Čítaj pokračovanie vojnového hororu od Denisa Durca! - Author: Denis Durec - Tags: Tanec s diablom, Psychologický horor [« Pred. epizóda](https://www.obycajnynepokoj.sk/tanec-s-diablom-vojnovy-psychologicky-horror-epizoda-1/) [Nasl. epizóda »](https://www.obycajnynepokoj.sk/tanec-s-diablom-vojnovy-psychologicky-horror-epizoda-3/) Radšej príbehy počúvaš? Žiadny problém - audiokniha na teba už čaká! [Počúvať audioknihu ](https://www.obycajnynepokoj.sk/tanec-s-diablom-vojnovy-psychologicky-horror-epizoda-2-audiokniha) --- Vitalij odhodil oblečenie a sadol si do vane. S pôžitkom sa stratil v horúcej pare. Odmietnutie z Moskovského technologického inštitútu akoby neprišlo. Zavrel oči a predstavil si, ako nastupuje na čisté internáty vybavené laptopmi. Chvíľka stresov a titul má vo vačku. Prijmú ho do Rusalu a z bonusu zaplatí lístky pre rodinu. Prvýkrát uvidia Moskvu. Strýko so strynou ho potľapkajú po pleci. Konečne zaslúžený rešpekt. Čoby svadobný dar kúpi Saške BMW. Červené. S M paketom a brutálnym výfukom. Mokrý prebehol do svojej izby, odkopávajúc hokejku, ktorá sa mu ocitla pod nohami. Natiahol si čisté tričko a skontroloval nočný stolík. Ležal v šuplíku, rovnako ako včera. Zlatý a hrozivý. Vitalij sledoval tisícky tvárí odrážajúcich sa rubínom. Nastal správny čas? Ružové zore, príjemné počasie… Konečne by mal povinnosť z krku. Hodil ho naspäť a stolík zavrel. Kličko mal pravdu - Saška stojí za viac. Dopraje ich deťom spomínať na oteckove romantické pokľaknutie do ochcaného snehu s ožranom zaveseným cez lavičku? Napísal bratrancovi, ktorý robil čašníka pri centre Krasnojarsku. Top reštaurácia. Poriadne drahá. ,Stôl pre dvoch, nedeľa večer. Kvety, víno a tieto veci. Dohodnuté? Dík, Vladko, máš jednu u mňa.’ Minúty preskočili 45\. Sčesal si vlasy dozadu a na kabát vyprázdnil polovicu voňavky. Zabudol si umyť zuby, tak si striekol Adidasu aj po ústach - čo okamžite oľutoval. Utekal sa obuť a zistil, že nechal ponožky v kúpeľni. Nasúkal teda do tenisiek bosé nohy. Pred domom fúkalo a zmrznuté kvapky búšili po kapucniach trojice okoloidúcich, strateno kladúcich jednu nohu za druhou. Kombinácia zotrvačnosti a dobrej nálady odhodila jedného do priekopy. Druhý sa zohol na pomoc a škobrtol tiež. Zhnusenie sa vo Vitalijovi pred pár rokmi priklonilo k súcitu. Čo iné si človek prikovaný povinnosťami v takej diere začne - našepkávanie koňom a hypnotizovanie kôz? Vzdali sa zúfaniu so známym čertom. Svet, ktorý nedokázali ovplyvniť, ich gniavil späť do zeme. Odkĺzal sa o dve ulice ďalej k svetločervenému domu. Od malička sa pri ,majáku’ stretávali. Stará pani Gorkyová si doteraz nezvykla, no posledné dva roky sa jej zhoršoval Parkinson a nadávanie podguráženým tínedžerom prenechala susede. Oprel sa o lampu a sledoval padajúcu omrzlinu. Zrazu ju z plotu strhol náraz dobermana a pod Vitalijom skoro ušli nohy. Presedlal o stĺp ďalej a zapol VK. Skúšal Instagram cez VPN, ale videá sekali. Zrušenie Spotify pocítil viac a musel pesničky púšťať z YouTube, ktoré mu vyžralo dáta ešte pred koncom mesiaca. Navyše posledný týždeň vracal aj ten chybu. Nechápal, prečo ich celý svet odpojil. Malo to niečo s pomocou ukrajinskému ľudu? Putin nie je z tých, kto by vyvolával spory pre nič za nič a ostatné štáty akoby Rusko nechápali. Mobilizácia skončila rovnako zvláštne. Koľko vojakov poutekalo, aby do boja začali povolávať normálnych ľudí? Keď ju nedávno ohlásili, skočili sa s Puškinom pozrieť na protest pri škole. Kličko sa s nimi dva dni nerozprával. Kamaráta, ktorý celý mesiac o samopaloch nezavrel hubu, si vo vojne vedel predstaviť. Ale seba? By sa zastrelil pri čistení hlavne. Veď s hokejkou sa učil tri roky a puky mu stále utekali. Jeden jedinýkrát ho nebohý dedko vzal loviť jelene. Dal mu do rúk malorážku a keď Vitalij kontroloval poistku, odstrelil starkému palec. Odvtedy pred ním zbrane schovávali. A dedo viac a viac hľadal dno fľašky. Pravidelné bubnovanie krúpov prerušili kroky - ľahučké sťa srnka, ktorá sa pri puknutí inovate mykne. Vyšiel postave naproti. Strčil nos pod kapucňu a zdvihol útly driek do vzduchu. Alexandra zapišťala, obopla ho nohami a odmietala pustiť. Chvíľu sa tak v kuželi svetla bozkávali. Spod umelej kožušiny sálalo teplo a Vitalij sa nenáhlil tvár vyberať napriek namietajúcim krížom. „Ako sa máš? Všetko v poriadku?“ spustil ju kvôli kŕču v chrbte. „Teraz neporovnateľne lepšie,“ povedala a preplietli si prsty. „Mali by sme to robiť častejšie.“ „Objímanie, bozkávanie alebo to tretie? Som za vyskúšať akciu v skúšobnej kabínke.“ Ťapla ho rukavicou. „Takúto odpoveď potreba vysvetliť. Mám pomalé zapaľovanie.“ „Treba si jedno vybrať?“ vyšpičkovala sa k nemu. Trojdňové strnisko jej dávalo pôžitok lízania šmirgľa, no neodtiahla sa. „Aké bolo technologické expo?“ „Také... V pohode. Asi ako očakávaš od kopy kravaťákov. Chalani si, pravdaže, medzitým užívali u Lietajúceho prasaťa. Potom sme skočili na tréning.“ Kráčali svojim okruhom po dedine. Robili ho denne od prvého rande pol roka dozadu. Oblizoval si zvyšky jej mätového balzamu po perách. „Nebola tam aj tá univerzita, čo si ju obzeral? V Novosibirsku?“ „Neviem. Videl som pár ľudí z univerzít.“ „A?“ „A nič.“ „No tak. Nechaj Moskovský inštitút Moskovským inštitútom. Sú tiež iné dobré školy, kam by ťa zobrali.“ „Žiadna nie je na takej úrovni. Otvorí mi dvere veľkých firiem.“ „Možno áno, ale nemal by si sa prijímačkami tak stresovať. A nemusíš tiež byť tak ďaleko. Čo mám v Taskine bez teba robiť?“ Pritúlila sa do jeho kabátu. Stiahol ju tesnejšie. „Ten rok vydržíme a potom sa presťahuješ za mnou. Prenajmeme si garsónku a nebudeme musieť sledovať, či sú naši mimo domu.“ „Ako povieš, miláčik. Hlavne, že budeme spolu.“ „Čaká nás omnoho lepší život, ver mi. Skúsim sa s prihláškou odvolať. Snáď niekto odmietne a šťastie sa unaví. Ak nie, počkáme do budúceho roku. Za tú dobu by som zarobil na nájom. Tiež by si v Moskve nemala problém s prácou. Dobrých kaderníčok je nedostatok.“ „Budú mi chýbať rodičia.“ „Aj mne. Neskôr nás prídu navštíviť. Ako vám funguje babka?“ „Rovnako. Dnes od poštára nakúpila desať losov.“ „Nehovorili ste mu, nech ich nenosí?“ „Tento je nový. Tatko ho musí najbližšie odchytiť.“ „Aspoň do stávkových kancelárii už neuteká, nie?“ „Pri nákupoch ju nespúšťame z očí. Suseda ju minulý týždeň videla samú v autobuse. Snáď išla iba za sestrou a nevyhodila polovicu dôchodku. Aspoň známi nehlásili, že by pýtala požičať peniaze.“ „Toto by jeden neveril. By ste ju normálne mohli dať do televízie.“ „Keby jej pomohli...“ „Na liečenie ju nezoberú?“ „Preboha, len to nie. Vieš, aká by bola po dedine hanba? Navyše by nešla.“ Kráčali okolo budovy miestneho úradu a krčmy zároveň. Zvnútra sa spievalo, akoby dávali zadarmo. Praskliny v omietke zachytávali sneh, takže celá severná strana splývala so záhradou. „Ako chcete. Vidíš, skoro by som zabudol. Máš v nedeľu voľno?“ „Asi áno. Prečo?“ „Prekvapenie. Skočíme do mesta.“ Rozžiarili sa jej oči a zatlieskala. „Jéj. Čo si len vymyslel?“ „Nepoviem. Inak by to nebolo prekvapenie.“ „Veru nehovor. Teším sa!“ Snáď aj ja. Potili sa mu dlane, len na prsteň v šampanskom pomyslel. „Zavolám nám taxík.“ „Vyfúkol si babke jackpot či čo?“ „Dozvieš sa v pravý čas, miláčik.“ Zastavili pred domom Sidorovcov a Alexandra si stiahla kapucňu. Vitalijovi dali facku oranžové kadere. „Ešte si mi nepochválil novú farbu.” „Pekná. Naozaj...” Keď našiel hrdzavé koliesko v hodinovom strojčeku, namočil ho do kyseliny a bolo opäť krásne. Pomohla by troška chlorovodíka navrátiť lesk milovanej blonďavej hrive? „Dobre si to urobila. Ako dlho tie farby obvykle vydržia?” „Táto by mala okolo dvoch mesiacov. Neboj, budeš mať dostatok času si ju užiť.” „Veru si užijem. Milujem ťa.” „Aj ja teba.” „Dobrú noc.” „Dobrú!” Stiahol si čiapku a v ozvene krčmy pochodoval proti ihlám Sibíra. Bránka domu povolila až po dvoch kopoch. Bolesť nôh necítil. Matka sa usadila do obývačky, kde sledovala filharmonický koncert. V rohu vysielania Ruska 1 bežali informačné pásy o stovkách krajanov zabitých ukrajinskou políciou každý deň. Bez Putinovho zásahu by pochodovali na Moskvu. Ten národ fašistov pozná iba nenávisť a krvilačnosť. Amerika so zvyškom imperialistickej Európy ho podporujú pre zničenie ruských hodnôt. Možno mal Kličko pravdu - chrániť vlasť je povinnosť. Dedko sa v štyridsiatom štvrtom nebál ísť do Poľska. Pomohol s oslobodením a dokonca doniesol kopu šperkov, ktoré mu vďační ľudia hádzali pod nohy. „Vitalij, kde si bol?” Hlas mala unavený, viečka jej padali. „So Saškou vonku. Som ti hovoril.” „Prepáč, moja dutá hlava. Ako sa majú u Sidorovcov?“ „Po starom. Babka stále stávkuje.“ „Chudáci, Pánboh im nadelil. To mi pripomína - bež, prosím ťa, skontrolovať svojho brata, či nepodpálil dom.” „Ten vrabcovi neublíži, mama.” „Odkedy hrá tie tvoje hry na počítači, si nie som istá. Stále pizda sem, jebať tam. Cítim sa ako vo verejnom dome. Dúfam, že podobne nerozpráva v škole.” Vitalij bojoval s udržaním kútikov pod koreňom nosa. Sľúbil naňho dať pozor a zatvoril dvere. „Oj, bola by som zabudla,“ zvolala cez sklo. „Pozri schránku. Mala mi prísť Kresťanka.” „Neprestala si ten časopis odoberať dva roky naspäť?” „Zlepšili sa a pridali rubriky. Dám im druhú šancu.” Z poschodia duneli údery do stola. „Kurva, vyjebaný noob. Odinštaluj to, keď nevieš hrať!“ Kým zo schránky vytiahol dva listy a časopis, necítil od smiechu brucho. Stav zápasu zadarmo počúval spolu so susedmi. „Hajzel spičený. Prijebem ti, kokot!” Z televízora po novom húkala dievčina v bikinách, ako ju manžel nemiluje a že si dá tie umelé prsia vyoperovať. Podal papiere matke a zostal pozerať, či z nešťastnice neukážu aj spodnú polovicu. Kamera preskočila na zahýbajúceho manžela, tak Vitalij odišiel vynadať Georgymu. „Vitalij! Poď sem, rýchlo!” Ten tón ho zamrazil. „Áno, mami?” Stískala obálku ako pred výplatou. „Pre teba.“ Vytiahol list a čítal. Netušil, či desať sekúnd alebo pol hodiny. „Od koho?“ prehltla slová. „Vojenský komisariát.” Povolávací rozkaz do špeciálnej vojenskej operácie. Prečo on? Prečo zrovna teraz? „Veď ty nemáš vojenské skúsenosti. Nebol si na vojne. Putin hovoril, že berú iba rezervné sily.” Ešte raz si prečítal písmo s modrou pečaťou po okraji. Izba tmavla. „Teba nemôžu zobrať. Nie, tak sa to nerobí,” hodila ovládač proti kvetinkovej tapete. „Putin hovoril niečo iné. Zmýlili sa. Pošta urobila chybu.“ Kličko bude závidieť. Kľudne by mu list veru podaroval. Vyšiel hore schodmi a zavrel sa do izby. Matka zdola kričala: „Zoberieme ťa preč. Nebudeš sa hlásiť. Zájdeme mojej kamarátke v Mongolsku, dovolí nám prečkať.” Sadol si za stôl, kde mal rozrobené dedkove hodinky. Do strojčeka zapraseného hrdzou len zázrakom našiel náhradné diely. Ozubené kolieska so strunkami z bazáru čakali v celofáne pod lampou. Zaťal päste a zhlboka dýchal. Čo treba ďalej? Ach áno, kyselina, voda a olej. Potom pripevní strunky a závažia. Pinzetou sa snažil trafiť miniatúrny čap. Trošku viac doľava… No… Konce cvakli naprázdno. Prečo musia tie zasrané čapy robiť tak maličké? Sa za boha nedajú chytiť! Držal pravačku v ľavej dlani, aby sa toľko netriasla. Koliesko znovu cinklo vedľa a zapadlo poza strojček. Georgy vehementne vyhlasoval, že k nemu spoluhráčova matka chodí tancovať na chuj. „Drž hubu, ty zasran, nebývaš tu sám!” zatrieskal po stene, až mu Ježiš s krížom zletel pod posteľ. Dom stíchol. Hodil pinzetu kade ľahšie a strčil hlavu do vankúša. Vytiahol babkin prsteň a predstavil si ho na Saškinej ruke. Sny budú musieť prečkať povinnosť vlasti. Ak ho domov nepošlú v pozinkovanej truhle. ## Pridaj sa zdarma do Vnútorného kruhu! Získaš plný prístup do knižnice a k audioknihám, ako aj k Autorským komentárom jednotlivých príbehov. Pridať sa Email sent! Check your inbox to complete your signup. E-mailové adresy nikomu nepredávam a neposielam reklamy ani spam. Vitalij zistí, že bol povolávací rozkaz určený niekomu inému. Prečo napriek urazenej priateľke a chuti zostať doma presvedčí náborových komisárov, aby chybu nenaprávali? [Čítať ďalšiu epizódu ](https://www.obycajnynepokoj.sk/tanec-s-diablom-vojnovy-psychologicky-horror-epizoda-3/) [« Pred. epizóda](https://www.obycajnynepokoj.sk/tanec-s-diablom-vojnovy-psychologicky-horror-epizoda-1/) | [Knižnica príbehov](https://www.obycajnynepokoj.sk/kniznica-pribehov/)