Správna vec - Epizóda 3

Celý deň sedela na gauči napriek boľavým krížom. Pozerala turecké, španielske aj argentínske telenovely. Potláčala protesty žalúdku druhým balením popcornu. Cez reklamu sledovala sídliskový život pod balkónom, keď ju zo spomienok vytrhla spálenina. Utekala cez dym do kuchyne a z mikrovlnky vytiahla sáčik uhlíkov. Naplo ju a hodila posledný popcorn z krabičky do koša. Vyššie sily posielajú znamenie, že si má dať pauzu. Pootvárala okná a vyšla si na balkón zapáliť. Slnečné počasie držalo. Škoda, že musí byť zavretá. 

Kmentová niesla domov nákup,  krivkajúc na jednu nohu. 

Ako by sa jej páčilo, keby každému porozprávala, že si tá päťdesiatročná fiflena zlomila členok pri lezení cudziemu chlapovi do bytu? Alebo tamto mladá rodinka Kovalščukovcov. Milí prisťahovalci, tri deti. Otecko robí bieleho koňa pre Vietnamcov. A šušká si Lenka o ňom so susedmi? Nie. Nikto ju nechápe a ani nepochopí. Najradšej by im všetkým dala na hubu.

Potiahla si z cigarety.

Poslať kade ľahšie. Pravá, ľavá, hák. Tak im to tréner ukazoval. Dôležité je nebyť agresorom, inak sa ponižujeme na ich úroveň. Ale ak druhí útočia pasívne, psychologicky, nie je jediné riešenie správne trafiť do držky? 

Udusila ohorok a pravačkou napodobnila hák do steny. Zle vypočítala vzdialenosť a hánky sa rozpleskli o omietku. Vykríkla, až mačka z parapety zdvihla hlavu. 

Život nedá pokoj s jeho kozmickými gagmi. Prekliata. Vypudená z raja a do pol pása v smole. Na smiech všetkým naokolo. Také bremeno mi nanútili. 

Ruka bolela aj druhý deň ráno. Opuchla napriek obväzu a ibalginovej masti. Umývanie zubov ľavačkou vzdala. Prehrábavala sa skrinkou, ktorú nemala otvorenú od výšky a oprášila zrkadlovku. 

"Zvládneš to. Pol hodinky zvládneš. Ľudia si ťa nevšímajú. Nie si zaujímavá."

Po desiatich minútach krúženia cez chodbu otvorila dvere. S plášťom a klobúkom vyšla do tridsiatich stupňov v honbe za inšpiráciou. 

Dlho nefotila a kvôli obviazanej dlani sa jej fotoaparát vyšmykoval. Odfotila jazero so skupinkou hrajúcou frisbee. Expozícia mimo. Paneláky za parkom? Kompozícia akurát pre Sreality.cz. Skúšala pár makro fotiek, ale bez poriadneho objektívu z nich vylezie mazanica. 

Na zastávke si robili selfies dve tínedžerky. Opýtala sa, či by im mohla urobiť portrét. Súhlasili. Nadiktovali jej svoj Instagram profil. Odpovedala, že nemá Instagram. Ponúkli WhatsApp a pochválili klobúk. 

"Anička! Poď sem, zober aj Johanku. Kto ste?"

Zo stiahnutého okienka hromžila žena vo veku poodobnom Lenke.

"Prečo fotografujete moje dieťa?"

"Nič zlé som tým nemyslela. Trénujem do práce."

"Áno, mami, je v pohode. Pani sa nás opýtala."

"Nechaj to na mňa a prosím ťa, nasadni. Neprajem si, aby ste Aničku fotili. Žiadne dieťa tu."

"Prepáčte, ak sa vás taká vec dotkla. Ja som naozaj nemala zlý zámer. Kľudne vám dám celú pamäťovú kartu."

"Strč si ju do riti, ty úchyláčka."

Pneumatiky zapískali na koľajniciach v ceste a auto zmizlo. Lenka spadla na lavičku. Rozplakala sa. Bolelo ju brucho. Znovu.

Hlupaňa, hlupaňa, hlupaňa…

"Zruším zajtrajšok. Naozaj, nemôžem. Prepáč mi."

Zaliala si čaj a zapla laptop. 

"Čo sa stalo?"

"Nič. Naozaj. Nič."

"Neklam mi."

"Neklamem."

"Lenka!"

"Nič vážne. Som precitlivelá."

"No, povedz mi to. Preháňaj."

Držala mobil bradou a prechádzala Photoshop, ktorý osem rokov nevidela. Otvorila okná do prievanu.

"Prosím ťa, nedrž problémy v sebe. Aj doktor ti to hovoril."

"Fotila som v parku a jedna ženská mi vynadala."

"Čo povedala?"

"Nepekné veci, lebo som jej dcére urobila portrét."

"Ľudia sú divní. Nemôžeš si kvôli komplexom iných kaziť deň. Som na teba veľmi hrdá, že si vytiahla ten starý foťák. Nemala si po škole prestať."

Lenka sa usmiala na mačku. Konečne zjedla granule, tak jej do misky vyklopila konzervu.

"Zase kŕmiš Anežku?"

"Nie."

"Počula som kliknúť konzervu."

"Možno trošku."

"A že ja som nepoučiteľná. Povedz, nestála tá prechádzka po parku za to? Kvety, slniečko..."

"Mám ho dosť na balkóne."

"Nepochybujem, ale o koľko teplejšie je mimo paneláku. Ešte teplejšie čaká na ceste do Malešíc."

"Majstrovsky prevedené."

"Ja viem. Mama ma za slovné obraty vždy chválila. Takže sme dohodnuté?"

"Mhm."

"Hneď po robote za tebou skočím a opíšeš mi celý zážitok. A prosím ťa, nechaj aspoň raz doma ten šedivý plášť zo Zary. Obleč si niečo pozitívne, okej? Sľúb mi to."

"Nemôžem. Musím končiť. Maj sa."

"Cmuk. Dobrú noc."

Položila mobil na stôl. Pozerala, ako telefón zhasol. Vyhodila sáčik mäty a vložila pamäťovú kartu do počítača. Hrala sa s kontrastom, jasom a filtrami. Nevšimla si padajúceho slnka a dvadsaťtrojku na budíku. Vonku sa ochladilo.

Niektoré neboli až tak zlé. Makrá nevyšli, no v tejto s jazerom pekne zachytila muža skákajúceho po frisbee. V druhej kontrastovala prvorepubliková architektúra s komunistickými blokmi a sklom kancelárií. Klikla na tlačiť a vytiahla album. 

Lepšie časy. Toto bola univerzita. Párty so sestrou. Tu mala tridsiatku, potom pár s rodičmi. V náručí držala sesternicinu dcérenku. Rok a pol - krásne dieťa. Usmiala sa a pohladila dievčatko, ktoré dnes chodilo do školy. Aha, jedna s kolegami zo zborovne. Druhá v bare. Taký pripečený úsmev. Cez tričko jej bolo vidieť bradavky. 

Zatreskla album a hodila ho do skrinky. Na pamäťovej karte zostávali fotky dvojice tínedžeriek. Zabolelo ju brucho. 

Som úchyláčka. Traumatizujem deti. Lepšie im celý trapas nepripomínať.

Vypla počítač a pri umývaní zubov si spomenula, že zabudla zavolať Matejovi. 

No dobre, vyhrala si, Zuzka. Počká, ako sa ráno bude cítiť. Snáď sa na ňu ani na sestru chalan neurazí. Dala si horúcu sprchu a nakoniec otočila regulátor do modrého. Pulzovanie podbruška v studenej vode zoslablo. S nohavičkami a tričkom vymenila mačke vodu a zavrela okno. Pred zrkadlom sa znechutene pozrela na svoje telo. Prsia presvitali cez bavlnu.

Cítiš sa znovu na osemnásť? 

Obliekla si pyžamo a nastavila budík na 6:00. Povypínala svetlá, zavrela oči. Hlavou sa jej ozýval Jožov smiech. 

Nebola to moja chyba.

Cítiš sa znovu na osemnásť?

Zodpovednosť nesú oni. Porušili moje ľudské práva. 

Cítiš sa znovu na osemnásť?

Ten výstrih predsa nemohol urobiť tak veľa. 

Cítiš sa znovu na osemnásť?

Pre boha, čo ak mi stáli bradavky?

Cítiš sa znovu na osemnásť?

Nie, ja som si o nič nekoledovala. Nanútili mi bremeno.

Cítiš sa znovu…

Potiahla sa za vlasy. Vo vzduchu vial smrad cigarila. Vyskočila k skrinke a albumom nalistovala fotku z baru. Stará krava si potrebovala vyhodiť z kopýtka. Pozrime, kam jej exhibicionizmus pomohol. 

Nad smetiakom roztrhala usmiatu tvár na tisíc kúskov. Ľahla si, no po minúte útržky vytiahla z koša a vyhodila von oknom. Po dvoch cigaretách konečne zaspala.