Hrôza redigovania: Prečo začalo Sanatórium v banke a skončilo s myšou?
Z bratislavskej banky a plesnivej izby v Škótsku až po vyfackovanie realitou. Prečítajte si, ako bolestivo sa rodil psychologický horor Sanatórium sv. Anny!
V predchádzajúcom autorskom komentári k poviedke Správna vec som sa dotkol lovenia nápadov a inšpirácie pre príbehy. Teraz by som rád v spojení so vznikom Sanatória priblížil druhú stranu mince - a síce dôležitosti úprav a redigovania (anglicky “editing”, ktoré ako správny Slovák používam v konverzáciách tiež).
Spisovateľov sa čitatelia často pýtajú, či čítajú svoje vlastné príbehy a realita ich prekvapí. Píšeme síce príbehy, ktoré sami chceme čítať a ktoré nás zaujímajú, avšak aj čokolády Lindt sa dá objesť.
Schopnosť redigovania je jedna z najdôležitejších zručností spisovateľa. Bez problémov tromfne inovatívne nápady a zaujímavé prvotné koncepty.
Kým spisovateľ knihu napíše, prečíta si ju viackrát než hociktorý z jeho skalných fanúšikov. Väčšinu autorov zatopí studený pot len pri piatom pohľade na zoznam kapitol. Nevedia sa dočkať, kedy sa budú môcť posunúť do niečoho nového, čo nepoznajú naspamäť.
Toto trápenie je kriticky potrebné. Brandon Sanderson pri jednej z prednášok spomenul, ako sa v mladosti divil pri pohľade na prvotné koncepty rôznych známych kníh. Vraj sa nedali čítať, množstvo z nich úplne rozdielnych od verzie v tlači!
Vtedy mu to doplo - schopnosť redigovania vlastného textu je jedna z najdôležitejších zručností spisovateľa. Bez problémov tromfne inovatívne nápady a zaujímavé prvotné koncepty. Prečo? Dovoľte mi vziať vás na krátky výlet časopriestorom ku koreňom poviedky Sanatórium sv. Anny.
