Sanatórium sv. Anny - Prízraky minulosti (3/3): Precitnutie
Roman pomaly prehráva boj s duchmi sanatória. Dokáže nájsť cestu von z nočnej mory? Čítaj zdarma finále prvej kapitoly psychohorroru od Denisa Durca!
Radšej príbehy počúvaš? Žiadny problém - audioverzia na teba už čaká!
Klopkanie dažďa. Votrelec v žltom tričku. Prepadnúť odzadu, trhnutím preťať tepnu. Nech strieka. Tak, krásne strieka. Ochutnáme líčka a potom šup dozrieť do kotolne.
Po dvoch neúspešných pokusoch som sa posadil a pretrel si viečka. Kožený gauč, vysoké okná podobné tomu odpornému snu. Akurát linoleum sa pod kôpkami zaviateho lístia a prachu krútilo k nebu. Vonku zúrila búrka, no mraky zacláňajúce večerné zore sa trhali. Prespal som pol dňa, do riti.
„Kam ma zatiahli…” šepol som rozbitým okeniciam. Biela košeľa sa zmenila na žlté tričko so šortkami. Je toto krv?
Pár fľakov od večere. Prepáč, nabudúce si dám väčší pozor.
Orientačný bod, nájsť orientačný bod. Prišiel som zľava, rovno? Odhodil som si vlasy poza plecia. Vedľa stál balkón podopretý stĺpmi. Hlavný vchod. Prvé poschodie. Čierne BMW čakalo na parkovisku. Muselo byť moje. Koho iného? Kľúč som však nevedel nájsť vo vrecku, na zemi a ani v plesnivom gauči. Do najbližšieho mesta mám dvadsať kilometrov.
My neodídeme. Nemôžeme ju opustiť. Potrebuje nás, ako my potrebujeme ju.
V pravom spánku stále pulzovala bolesť od vázy. Mal som problém udržať rovnováhu. Spomedzi zubov som si chcel nechtom vytiahnuť zvyšky jedla, no hnedo-čierny maz na dlaniach ma odradil.
Pokladal som jednu nohu za druhou. Schodisko je naľavo, východ rovno pred ním. Nejakí grázli ma nosia po budove, v ktorej straší duch. Ďakujem, neprosím. Ani zadarmo.
Treba uznať, že sú zohratí. Schovávať sa vedia. Dážď im pomáhal, že som nepočul kroky. Určite sa dohadujú cez vysielačky a potom ma chloroformom vypnú. Ale ja im také srandičky nedarujem. Hneď v Martine skočím na políciu.
Za rohom sa otvoril výhľad na široké schodisko, odkiaľ poryv vetra privial novú dávku hniloby. Chodbu lemovalo množstvo dverí - niektoré zavreté, druhé rozďavené. Tí chuligáni museli byť v nich. Museli. Spod nohy mi odskočil kus plastu do otvorenej izby. 256, hlásil štítok.
Žiadny plast, kľúč. Od BMW.
Zohol som sa poň a obraz v miestnosti mi vyrazil dych.
