Svet zajtrajška (2/2): Odhalenie
Kým Max predstavenstvu odhaľuje silu nového AI modelu v špehovaní ľudí, vidí polícajné autá parkujúce pred budovou. Netuší však, že neprichádzajú len na míting.
Radšej príbehy počúvaš? Žiadny problém - audiodráma na teba už čaká!
Vnútri sedeli dvaja muži v oblekoch a tretí s tričkom Star Wars.
„Vítam vás, páni,” preskočil do angličtiny, trasúc pravicami kravaťákov. „Úžasné vás vidieť. Nové hodinky, Róbert?”
„Áno, od manželky. K päťdesiatke.”
„Prajem všetko najlepšie. Dúfam, že si mal divokú párty.”
„Kaprun s rodinou. Bohužiaľ nebolo času na viac.”
„Plne chápem. Markus, práce po Donau City napredujú?”
„Míľovými krokmi, ako sa patrí. Uzavreli sme polrok dvadsať miliónov v zisku.”
„Ú, sexy. Presne preto ťa potrebujeme v boarde. Teo, pripojíš nás na Zoom?”
„Hneď,” odpovedal chalan v tričku. Hladko oholený zapadal medzi stredoškolákov z opačnej strany ulice.
„Ron, náš CTO z Kalifornie, sa pripája. CFO je na dovolenke v Dubaji, ale sľúbil, že hneď večer rozpošle kvartálne reporty, ok? Super. Rád by som dnes začal sumarizáciou nedávnych úspechov a aký mali dopad na poslanie Datalytics,” sadol si Max za vrch stola a dával pozor, aby zrkadlil výraz investorov z Viedne.
„Zdieľaš prezentáciu, Max? Zatiaľ nič nevidím,” ozval sa Ron.
„Mám pre vás niečo lepšie, páni. A dáma. Rád by som predstavil recepčnú Ivetu. Mohli ste ju vidieť pri príchode. Až tak ľahko sa zabudnúť nedá.”
Obrazovku rozsvietil Instagramový profil blondínky. Ležala na pláži s drinkom v ruke. Prísediaci muži sa usmiali nad preplnenými bikinami.
„Ivetka je priemerná mačička strednej triedy. Kupuje si iPhony a chodí na dovolenky do Egypta, lebo si myslí, že je vyšší kaliber než spolužiačky z učňovky. Podľa fotiek vieme tiež určiť, že si vlasy farbí a má slabučký nedostatok sebavedomia, ktorý kompenzuje nesprávnou sekciou Victoria’s Secret.”
Markus sa začal smiať. Terézia napriek pokrčenému čelu zostala ticho.
„Tieto veci vydedukuje každý béčkový behaviorálny model. Beží na nich väčšina marketingových platforiem. Optimalizujú kvapky, ktoré netriedený oceán dát vyplaví. Nemyslia dostatočne vo veľkom a v tom leží ich slabosť. Otázka za trilión je - čo prinesie coup de grâce?”
Investori sa priklonili nad stôl a vyčkávali Maxove slová sťa sokoli myš.
„Kreatívna deštrukcia štandardov, priatelia. Privítajte náš najvýkonnejší AI model, Datalytics Hyper, s unifikovanou dátovou platformou Blue Ocean. Predstavuje nový vek reklamnej personalizácie a áno, máme na tie mená copyright. Meta s Googlom nám začnú jesť z dlane.”
Max do programu skopíroval link profilu recepčnej. Po chvíľke načítania vyskočila zelená fajka.
„Túto prierazovú technológiu sme dokázali vytvoriť vďaka paralelnému vývoju zameranému na synergiu triedenia a analýzy dát popri ich zbere. Engine umelej inteligencie analyzuje textové, vizuálne a zvukové dáta. V reálnom čase ich spája do behaviorálnych uzlov, ktoré dolaďuje na základe porovnaní s ostatnými profilmi v databáze. Dokážeme fingerprintovať celý zasraný dátový oceán - od verejných postov až po leaknuté zdravotné dokumenty. Ste jedni z prvých svedkov prekrásneho nového sveta.”
Na displeji sa zobrazil panel pripomínajúci pas so stovkami riadkov, grafov a titulkom ‚Iveta Kamenická, vek 28, Jurská 11, Bratislava’.
„Stačí jediný link, meno, hocijaká čriepka informácií a tento program vám povie viac než svokra pri nedeľnom obede. Cez grafický interface alebo API model sformátuje výstup podľa požiadavky. Vytváranie generalizovaných persón je hudba minulosti. Chcete vedieť, kedy si naša mačička vyberá letnú dovolenku?”
Naťukal príkaz do systému. Riaditeľka pre ochranu súkromia zakrývala pohárom vody paniku.
„Obvykle medzi prvým a dvanástym aprílom. Tento rok jej však včas neschválili presné dni, tak musela počkať do desiateho mája. Medzitým sa paničke pochrúmal motor vo Fiatíku, tak namierila rovno k last minute diskontom. Uf, zobrala si menšiu pôžičku od Cetelemu - pätnásťpercentný úrok. Ráči sa vám viac, páni? Módu kupuje výhradne online s mierou vracania tovaru okolo sedemdesiat percent. Nechty si dáva robiť každé dva týždne u kamarátky v Karlovej Vsi. Plánujú si dať naraz zmenšiť poprsie, aby na klinike ležali vedľa seba.”
„To je nechutné,” vyhŕkla Terézia.
„Úplne súhlasím. Nechápem zmenšovanie ceckov.”
Zdvihla na Maxa obočie a pokračovala: „Vidím tu hneď desiatky závažných právnych problémov a porušenie väčšiny zákonov o dátovom súkromí. Už minulý mesiac ste vývoj prehnali napriek mojim odporúčaniam. Odignoroval si nový privacy report. Ten risk tentokrát nemusí vyjsť. Nehovoriac o kompletnej absencii etického prístupu k súkromiu, máš pripravený nejaký prelomový plán obídenia GDPR, o ktorom som nepočula?”
Maxovi vibroval telefón so správou: ‚Zaparkovali pred budovou. Mám ich zdržať?’
Novopokrstený recepčný Štefan vzal úlohu priseriózne.
‚Nemáš vlastný rozum?’ odpísal mu.
„Max?” opýtala sa Terézia znovu. Miestnosť sa naňho pozerala v tlmenom tlkote dažďa.
„Som rád, že sa pýtaš. Musíme byť predsa s inováciami plne etickí a zodpovední,” zdvihol pohľad od obrazovky. „Preto sme našu Blue Ocean platformu s Teom a Ronom navrhli v architektúre verejného decentralizovaného ledgeru, ktorý je plne škálovateľný. Meníme paradigmy cez novodobý rastový hacking, páni, a pritom ohľaduplne. Dáta všetkých užívateľov zostávajú ich, verejne dostupné a v súlade s ochranou osobných údajov.”
„Toto ani nepočulo o ochrane osobných údajov. Tá ‚inovácia’,” ukázala prstami úvodzovky, „ničí súkromie verejnosti.”
„Terézia, stoj. Zamysli sa. My ľuďom vraciame súkromie - cez voľný prístup k informáciám, ktoré o nich firmy vedia. Dáta získavame legálne. Verejnosť sa sama rozhoduje, čo nahrá na internet a ako tieto dáta povolí využiť tretím stranám. Všetko je opísané v podmienkach používania vo väčšom detaile, než sú ochotní čítať. Stále nechápeš? Inteligentná hyperpersonalizácia je dar tretieho tisícročia, nie prekliatie. Konečne vypočúvame prosby o relevantné reklamy. Feed, ktorý nie je naplnený vysávačmi po tom, ako si si kúpila roombu. Máme v rukách nástroj s mocou meniť svet. Engagement metriky u klientov používajúcich Hyper vyskočia cez tento plafón,” vystrel ukazovák nad hlavu. „Pobavíme sa o tom neskôr v našom one-to-one, Terka. Je dôležité, aby si pochopila detaily.”
„Minulý mesiac sme sa len tak-tak vyhli katastrofálnemu dátovému úniku a ty teraz prídeš s programom przniacim základné…” Zhlboka sa nadýchla a vydýchla. „Nemôžeme počkať na detailné odtestovanie pilotného prediktívneho modelu, než ho napicháme steroidmi?”
Naklonil sa k nej cez stôl, až sa dotýkali nosmi. Smrad z Maxových úst bol neznesiteľný, balancovaný slabým závanom šampónu.
„Nie. Iba lúzri čakajú. Si jedným z nich, ha?” sykol a otočil sa na investorov. „Rád by som sa poďakoval našej riaditeľke právnych sračiek za etické obavy. Za ne ju platíme, aj keď by som rád videl viac ochoty problémy riešiť. Avšak krásne ma posúva do druhého bodu mítingu - úžasne úspešného pilotu prediktívneho modelu, otca Datalytics Hyper, pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Kriminálna polícia po ňom chňapla, len sa zaprášilo. Na základe posledných reportov model identifikuje podozrivých v prípadoch trestnej činnosti s bezkonkurenčnou úspešnosťou deväťdesiatpäť percent. Navyše môj kontakt na ministerstve spravodlivosti pretlačil novelu zákona, ktorá výstup modelu upevňuje ako dostatočný dôkaz pre podanie trestného oznámenia. Pekne zarábame na verejnoprospešnej veci, navyše za zlomok nákladov spojených s chytaním podozrivých naslepo - čím masívne zvyšujeme efektivitu. Model spája informácie a správanie po sociálnych sieťach s verejnými registrami cez behaviorálnu analýzu poháňanú machine learningom, na ktorej sme spolupracovali s psychológmi z Harvardu. Teova zásluha, že nám odborníkov rýchlosťou svetla našiel.”
Muž v Star Wars tričku sa usmial na kolegu vo videohovore.
„Ron mi pomáhal. Zapotili sme sa hlavne s…”
„Koľko si za službu pýtame? V hrubom aj čistom,” prerušil ho Markus, píšuc si poznámky do notesu.
„Mesačne nám popri pätnásťtisícových konzultačných poplatkoch platia stopäťdesiattisíc za prenájom samotného modelu. Hrubú maržu držíme nad osemdesiatimi percentami, čo s Ronom ďalej optimalizujeme cez batchovanie API callov. Dôležité však je, že keď prezident policajného zboru uvidí zlepšenie vo vlastných indikátoroch - o čom nepochybujem - máme pripravený desaťročný kontrakt s implementáciou do viacerých sfér verejnej správy. Za päťdesiat mega. Tam, pravdaže, dokážeme ďalej manévrovať s dĺžkou implementácie a po namastení zopár dôležitých vačkov vydolujeme od štátu minimálne polovicu navyše.”
„Impozantné čísla,” prikývol Rakušan a uvoľnil si kravatu.
„Impozantné čísla, s ktorými vytvárame lepší svet zajtrajška. Pre všetkých. Práve vďaka načreniu do potenciálu doteraz nedotknutých dát,” otočil sa Max na Teréziu a zaťal zuby.
„Som si istý, že dokážem dohodnúť aj rakúsku políciu. Ešte si prejdem finančné správy, no pokiaľ vyriešite tie problémy s reguláciou, zapojím sa do ďalšieho kola financovania.”
„Naša firma tiež,” doplnil Róbert a vyleštil si hodinky od manželky.
„Výborne. Ďakujem vám za dnešné produktívne stretnutie, páni. Ešte by som rád prebral presťahovanie sídla spoločnosti. Aktuálna kancelária, bohužiaľ, nevyhovuje potrebám rozširujúceho sa kolektívu. Iste by vám nevadilo, ak…”
Do miestnosti vošli traja policajti.
Kriste, ten Štefan je ešte neschopnejší než Anetka s gélovými nechtami.
„Vitajte, páni,” povedal namiesto vytočenia sa vlastnými myšlienkami. Prešiel okolo stola s natiahnutou pravicou. „Ešte sme neskončili, ale tuhľa Terézia vám ukáže mítingovku, kde môžete počkať. Začneme o pol tretej.”
„Irving Holý, bratislavská kriminálka,” vytiahol muž v čele preukaz a ignoroval ponúkanú ruku. „Maximilián Petrovský, ste zadržaný podľa paragrafu osemdesiatpäť Trestného poriadku.”
„Ha…? Čo je toto za frašku. Za aký trestný čin ma chcete zadržať?!”
„Nebudeme tu rozmazávať detaily, v poriadku?”
„Okamžite mi to povedzte, inak s vami nikam nejdem.”
Policajt si premeral zúčastnených a odpovedal: „Zatýkame vás za podozrenie zo znásilnenia a vraždy troch žien v Karlovej Vsi.”
„Ja som v Karlovej Vsi aspoň pol roka nebol a už vôbec nikoho nezabíjal. Bývam pri opačnom konci Slavína. Na základe akých klamstiev ma obviňujete, ha?”
„Zoberte si osobné veci, pôjdete s nami. Ostatných prosím o zotrvanie na miestach.”
„Najprv povedzte, na základe čoho si ma dovoľujete zatknúť.”
„Označil vás prediktívny model. Úžasná vecička, musíte byť hrdí. Detaily preberieme u nás. Poďme.”
Prísediaci skameneli v stoličkách. CTO sa odpojil zo Zoomu.
„Ten model má iba deväťdesiatpäťpercentnú úspešnosť. Robí chyby. Vy ma kvôli nemu nemôžete zadržať!” kričal po dvojici, ktorá mu nasadila putá a vyviedla presklennou chodbou.
V kuchynke stála Iveta z recepcie. Ustúpila pred sprievodom peniaceho CEO Datalytics.
„Zrazu sa dá vyjsť aj bez kartičky, vy štetky?!” oboril sa na ňu. „Zavolám riaditeľovi Reavisu a vyhodia vás za neschopnosť!”
Irving Holý žene poďakoval za pomoc a spolu s kolegom vzali zadržaného do auta. Tretí policajt si spisoval osobné údaje prítomných a zaistil laptop s ostatnými vecami z Maxovej kancelárie.
Keď sa Terézii konečne prestali triasť kolená, prešla s pohárom k dávkovaču vody. Zízala na pripravený mlynček s kávou. Cítila, ako jej čelom stiekla kropaj potu.
„Hrozné, nie?” stískala si Iveta ruky. „Bála som sa chodiť von. Jedno z tých dievčat som poznala. Na Markíze hovorili, že ich musel ten chlap stalkovať. Všetky boli blondínky, viete? Vraj psychopat bez štipky zmilovania alebo lásky.”
„Mhm. Hrozné.”
Nevedela, čo si o poslednej polhodine myslieť a ani na ňu myslieť nechcela. Zbierala zrnká rozsypané po stole, kým jej hlavou zneli slová bývalého spolužiaka.
Vytvárame lepší svet zajtrajška. Pre všetkých.
Bavil ťa príbeh? Ak ti spríjemnil chvíľu, môžeš moju tvorbu podporiť hodnotou jednej kávy. Vďaka pomoci od čitateľov ako ty dokáže Obyčajný nepokoj fungovať slobodne, bez reklám a s ešte lepšími príbehmi.
Ďakujem!
Čerstvo rozvedený kuriér nenávidí svoj život. Keď však v novinách objaví vlastný nekrológ, prestane mu byť všetko jedno.