Kalvária jedného muža (2/5): Škripot
Jano zbiera posily na diskreditovanie manažérky, no mysteriózna postava s károu mu odmieta dať pokoj. Vyrieši problém zavolanie polície? Čítaj zdarma pokračovanie psychothrilleru od Denisa Durca!
Radšej príbehy počúvaš? Žiadny problém - audiokniha na teba už čaká!
Pri vkladaní kapsle do kávovaru som mrkol na Julku. Projektová manažérka zo stavebných sporení sa slnila v relax zóne. S dózou Carte d’Or na bruchu.
Než som sa stihol priblížiť, strčila zmrzlinu poza gauč a akože napísala správu do chatu. Okrem svojich skrýš želé cukríkov jej išla huba o každom spadnutí špendlíka v kancelárii, kvôli čomu som jej s úsmevom podal kávičku a nekomentoval prekysnuté stehná.
“Dobré ránko. Vidím, že využívaš slniečko naplno.”
“Než znovu na dlho zmizne. Zima mi ubíja dušu.”
“Amen. A nie sme v tom sami. Vieš, kto sa mi v slabšej chvíľke zdôveril, že hľadá dom na Maledivách?”
“Alena Skalická z korporátov sa vraj sťahuje na Kanáry.”
“Naša šéfová, Marika. Zatiaľ to nikomu z firmy nepovedala. Bála sa, aby sa nerozšírili nejaké fámy alebo tak.”
“Pochopiteľné. Na jej mieste by som o ďalšie nemala záujem. Čo to máš, preboha, na nohách?”
“Darček od DevOps tímu. Krokodília koža. Sladké, nie? Ale vráťme sa k Marike - aké ďalšie fámy?”
“Ale nič… Sme sa o nej bavili s Oľgou.”
“Tvojou sesternicou z risku? Nevidel som ju, odkedy ich presťahovali. Musím jej zablahoželať k povýšeniu.”
“Ďakujem, odkážem.”
“Seniorným riaditeľom sa človek nestáva každý deň. Treba taký krok poriadne osláviť.”
“Veru sme oslavovali. Trochu… priveľa. Zavolali aj Mariku - Oľga sa s ňou pozná z predchádzajúcej práce.”
“Naozaj?”
“Dievčina prišla v podguráženej nálade a celý večer nemala hlboko do pohára. Chápeš, kam tým mierim?”
“Nehovor.”
Tváril som sa zhrozene, no žalúdok mi od radosti skoro vyletel cez uši.
“By sa jej poriadne dlhá dovolenka hodila. Počula som, že ju už viackrát tento mesiac napomínali. Určite si si tiež všimol, že…”
“Nie je vo svojej koži. Čo tam po pár prešľapoch a pochybnom risk manažmente. Dá sa dohromady.”
“Len aby.”
“S pitím je vždy problém. Akurát premýšľam - videl som ju tiež, minulý týždeň. Zamkla sa do kancelárie s fľaškou koňaku. Nie lacného. Aby jej na tú haciendu vyšlo.”
“Na Maledivách by si haciendy hľadal ťažko, Janko. Ale barák tam nebude lacný. No, musela si nasporiť. Teraz ponúkame na sporeniach pekné úroky. Zamestnanci majú percento navyše. Peter šporí na chatu. Mal by si si odkladať aj ty.”
“Ja si už užívam zdvojnásobenie úrokovej platby mojej hypotéky.”
“My si tvojej obety ceníme. Radšej si ju zafixuj, nech ťa nezloží. Ktovie, či znovu dostaneme úvery zadarmo ako po dvetisíc ôsmom.”
Sledovali sme autá ťahajúce sa cez žily Bratislavy. Julke zaškvŕkalo v bruchu.
“Proste dúfam, že jej tieto nepríjemnosti neprejdú cez hlavu.”
“Mhm.”
“Nebudem ťa viac zdržovať. Vidím, že máš plné ruky práce. Prajem pekný zvyšok dňa. A dobrú chuť k obedu.”
“Dobrú, dobrú.”
“Prosím, hlavne o týchto klebetách nikomu nehovor,” naklonil som sa k nej. “So šéfovou nebude tak zle. Na sto pro.”
Kolegyňa sa obrátila naspäť k predobedňajším lúčom a zavrela oči.
“Nestrachuj sa. Som ako hrob zamknutý na dvanásť západov.”
Nič iné som od teba ani nechcel počuť, Julinka.
Hodiny som sledoval každých 5 minút, očami potískajúc ručičky. Po sadnutí na miesto som stihol o nových zisteniach informovať Peťa aj QA testera z tímu, no obaja museli odbehnúť na plánovanie šprintu a nechali ma obhrýzať si nechty.
Netušil som, že by Marika pila alkohol, nieto s ním mala problémy. Ale také vážne zistenia sú… no, vážne a treba o nich informovať spolupracovníkov. Spolupracovníci následne zdelia novinky svojim spolupracovníkom. Napríklad pri plánovaní šprintu. Verejné povedomie sa pekne, exponenciálne obohatí správnym smerom.
No tak, už choď, nechceš prísť neskoro, opakoval som s pohľadom na roletách. Si hladná. Bež niekomu piť krv teraz, než sa ostatní vrátia z obeda.
O 11:58 sa dvere otvorili a ulízaná hlava odišla s notebookom pod pažou. Pre istotu nemala červené iba bielka, ale aj rozlíčený makeup. Márne sa snažila zakryť prúdiky maskary. Určite by nám však dokázala podať polhodinovú lekciu o správnom púdrovaní. Tým patentovaným tónom patricija.
Precupital som pomedzi stoly a skontroloval vzduch, než som za sebou zavrel presklené dvere.
“Showtime,” zamrmlal som hlášku z akčného béčka. Avšak sotva som dopovedal, za rohom cinkol výťah a po podlaží sa rozniesol známy zvuk opätkov.
Marikiných alergénnych opätkov.