Kalvária jedného muža (4/5): Eskapáda sebapohŕdania

Večer som pred televízorom cítil urgentnú potrebu spratať dve fľašky červeného. Z obrazu Mariky aj Elišky sa stala spomienka a chlap s károu si tiež našiel inú obeť. V blahodarnom tichu mi padala hlava a po hodinovej sieste som precitol s hladom mládežníka.

Piatok večer, desať hodín - noc je ešte mladá. Som predsa vedel, prečo zostať sám, nie? Dovolím si vyplatiť dividendy toho zasraného života.

Zhrnul som sáčiky od čipsov k fľaškám a vymenil prepotenú košeľu za tričko so šortkami. Sprchu zastúpila polovica voňavky. Za vchodovými dverami som si zabetónoval mantru, že sa do piatej nevraciam, ani keby horelo. 

Prečo by som sa vlastne chcel vrátiť, keby horelo? Veď nie som požiarnik. 

Po hodine plantania sa centrom na mňa vyskočil podnik vysokoškolskej mladosti. Kedysi sme sa smiali hejnám postarších beťárov hľadajúcich dvadsiatničky. Teraz sa obávam, že som sa prepracoval do podobného štádia. 

Pred vstupom do mňa vrazil predklonený mladík s rukou na ústach, ktorého čašníčka častovala nadávkami. Potkol som sa o schod, zachytil sa o barovú stoličku a sledoval jej tetovanie - od krku až po predlaktie. Jediná v bare sa vekom blížila mojej maličkosti.

“Hovorím ti, tých čiernych kokotov zmlátil naschvál! Predsa musí vedieť, čo robí…” prekrikovala basy z reproduktorov. 

Vyhadzovač ju prerušil: “Hovno vie. McGregor je debil najhrubšieho zrna. Bývalý boss hovorieval: ‘Nikdy never národu viac ožratému než triezvemu.‘“

“Šéfko musel zažiť príjemné vyrastanie na Slovensku,” uškrnula sa barmanka. 

Podľa nakrátko ostrihaných vlasov a gestikulácie som ju tipoval na lezbu. Kam naša spoločnosť smeruje? Kedysi sa podobné vý…

“Haló, si tu s nami?” zalúskala mi pred očami. “Plánuješ čumieť alebo chľastať?”

“Nalej mi dvojitú vodku. Ak chceš, aby som za ňu aj zaplatil, radšej si odpusť ten tón.”

“O mňa sa nestaraj,” kývla na vyhadzovača. Zdvihol obočie, no nepohol sa z miesta. “Keš predom.”

Vysypal som päť eur v drobných a akurát si prikladal štamperlík k ústam, keď sa za parketom mihol zaujímavý objav.

Príjemne vyvinutá dievčina, vyžehlené vlasy stiahnuté do strany. Prsia v primalej podprsenke. Rifľová sukňa do polovice zadku, hmmm…

Všimla si môjho úsmevu a odpovedala mrknutím. Žiadne fľochnutie alebo opustený pohľad. Mladá presne vie, čo chce. Viac ponúkania mi netreba.

“Ešte dve poprosím,” ukázal som na poldecák. 

Barmanka videla, ktorým smerom si oblizujem pery a kým som sa kymácal cez miestnosť, odfrkla niečo na štýl ‘úchylného hovada’.

Dievča vyťukávalo správu na telefóne. Udrel som pohármi o stôl, no zvuk sa stratil v humbuku techna. Čoby majster zvodca som sa predklonil s prižmúreným okom. 

“Taktiež dnes odrábaš šichtu sama?” zakričal som. 

“Šichtu?” zarehotala sa. Prirovnanie k prostitútke mi doplo prineskoro. “Čakám na kamarátky. V piatky tancujeme do rána.”

“Rád počujem, že sa tiež viete baviť. Môžem?”

“Jasné, sadni si.”

Podprsenku si stiahla hlbšie, čím mi znemožnila koncentráciu na lichôtky.

“Janči.”

Stisla nastavenú ruku. 

“Lucka, ahoj.”

“Takže ty tu čakáš na kamarátky? Prečo ťa nechali čakať osamote?” 

“Raz som tie kravy čakala dve hodiny. Ale tak fungujú všetky baby, nie? Veď ty o nich musíš vedieť svoje.”

“Čosi viem. Akurát ja som vyberavý. Keď narazím na krásku tvojho levelu, zakusnem sa a nepustím.” 

Opätovala mi pohľad. Posunul som k nej vodku a na ex ju do seba hodila. Nasledoval som príklad dievčiny, ktorá mohla byť mojou dcérou a na barmanku zdvihol dva prsty.

“Tak, Lucka, s kamarátkami tancujete do rána?”

“Jasné.”

“A tancuješ radšej sama alebo s chalanom?”

Potiahla si z vapy a ponúkla mi. Jahodová príchuť odrovnala zvyšok mojich chuťových pohárikov a keď sa z druhej strany boxu objavil podgurážený mladík, s poďakovaním som jej ju vrátil. 

“Heeej, krásavica. Nechcela by si mi pusou spríjemniť večer, čo?”

“Máš štýl,” žmurkla na mňa, ignorujúc rovesníka s fľakmi vápna na mikine.

Hodil sa vedľa nej a chytil ju za stehno. Lucka sa zasmiala, no neodtiahla. Vyhadzovač nás periférne sledoval.

“Ja ti ho rád spríjemním tiež,” posunul ruku na prsník a Lucii trvalo niekoľko sekúnd, než ju odhodila. 

“Kamarát, práve sa s touto krásavicou bavím a neprekážalo by mi, keby si svoju ožratú riť vzal o bar ďalej,” prekrikoval som cez stôl reproduktory. “Ak pobehneš, ešte stihneš posledný vlak do Kittsee.”

“Nepruď, starec. Vráť sa do postele za svojou tlstou manželkou. Nevidíš, že si moju prítomnosť slečna užíva?” 

Nalepil sa na ňu bližšie. Lucka na jeho špinavú mikinu mrkala rovnako ako na mňa pred piatimi minútami. Niečo jej šepkal a ona sa s mávnutím ruky zachichotala. 

Prešiel som okolo stolu a naklonil sa mu k uchu: “Ak sa okamžite neodjebeš, ty zasraná strata času, tak chytím tieto poháre a budeš ľutovať, že tvoj tatko nestihol skôr vytiahnuť.” 

“Tak to skús,” odsotil ma. Nevšímal si približujúcu sa gorilu. Chytil mi tričko a strelil ranu na čeľusť. Svet sa zatočil, blikajúce farby diskotéky vybledli, no úder som nevrátil. Vyhadzovač mladíkovi skrútil ruku za chrbát. 

“Párty sa skončila,” vypľul naňho v tichu meniacej sa skladby a otočil sa na mňa. “Ty si tiež dávaj pozor, aby si neskončil rovnako.” 

Konkurenciu odstránil presne podľa plánu, akurát huba ma cez chľast bolela viac,  než som počítal. 

“Prepáč za kultúrnu vložku,” sadol som si na miesto, masírujúc vznikajúcu modrinu. “Zatancujeme si?” 

Kopli sme do seba dve nové vodky a za ruky sa priviedli na parket. 

“Tá rana musela bolieť,” povedala a pohladila ma po líci. “Ty môj chudáčik.” 

Jemne som ju uhryzol do prsta. 

“Mal som horšie. Ten smrad sa nevedel udržať na nohách, nieto niekoho fackovať. Dostal, čo si zaslúžil.”

“Presne tak. Hneď sa biť. Kvôli ničomu.”

“Chýbajú mu skúsenosti. Určite by tiež nevedel, ako sa správne postarať o dámu.”

Popri otočení som ju chytil za zadok. Nenamietala, tak som dlaň nechal na mieste. Kamarátky nechodili a my sme tancovali, až z nás oboch lial pot. Popri jednom dipe mi dokonca dala pusu. 

“Veru nám to spolu ide,” snažil som sa zakryť dychčanie, keď DJ odišiel na cigaretu.

“Si super. Omnoho lepší než chalani v škole.”

“Ale, ale. Takú pochvalu si vážim,” podal som jej gin s tonikom a zaliezli sme naspäť do boxu. “Ako som hovoril, dlhoročné skúsenosti. Treba si užívať, kým sa dá. Máte teraz prázdniny pred semestrom, ha?”

“Už sa končia, ani nepripomínaj. Zase sa vracať do školy. Strata času.”

“Tak prečo ho strácať aj teraz?” 

Pobozkal som ju na ústa. Neodporovala. 

“Snáď sa ani cez pauzu nebudeme nudiť,” postupoval som vyššie po kolene.

Po chvíľke mlčania si dvakrát šlukla z vapy. Zdržanlivý výraz zmizol spolu s dymom. 

“Páčiš sa mi. Mám rada, keď ide chlap rovno na vec.” 

Sadla si na mňa polonahým zadkom a prehrabla sa v kabelke.

“Naokolo je veľa miest, kde nikomu nebudeme vadiť. Netreba ísť ďaleko,” povedal som s nosom v jej tričku. Voňavka s potom sa skrížili do božskej kombinácie. “Kamarátky počkajú.”

“Tak dobre,” odpovedala, keď našla balíček Durexov. Zvyšok ginu zhltla na dva dúšky. Oči mala od alkoholu sklenené. “Pol hoďku počkajú.”

Chytila ma za ruku a odtiahla na záchody. Hrali sme sa jeden s druhého jazykom. Piercing v jej brušku mi spôsoboval šteklenie v trenírkach. Snáď mi zajtra nepríde do dverí kopať nasratý manžel, ako sa päť rokov dozadu zadarilo so spolužiačkou zo strednej. Na stretávke hovorila, že je rozvedená a ja blb som návnadu zožral aj s udicou. 

Lucka ma zatlačila do kabínky a zamkla dvere. Kabelku položila na rolku hajzláku, mňa na sedátko. Z pokožky jej sršalo energetické pole, až mi vstávali chĺpky na rukách. Stiahla si tričko s podprsenkou. 

“Páčia sa ti?”

“Mhm,” odpovedal som, užívajúc si nával krvi z hlavy do podbruška.

“Povedz to. Povedz, že sú krásne.”

“Sú najkrajšie, aké som kedy videl.” 

Obkročmo si na mňa sadla a vopchala mi ňadro do úst. Plesol som ju po zadku a ochotne cucal. 

“Mám vyšportovaný zadok?”

“Afrodita nemá lepší.”

Nemyslím, že prirovnanie pochopila, no keďže mi masírovala stoporenú pýchu, druhýkrát som sa k myšlienke nevrátil. Radšej som oplatil láskavosť a prišli prvé stony. 

“Tak sa pozrime na šampióna. Bude pôsobivý ako pánove prsty?” stiahla mi so šibalským úsmevom kraťasy. 

Ojojoj, Pane na nebi drahocenný, tá cucala. Zaklonil som hlavu a vychutnával si ideálnu piatkovú eskapádu. 

Horúcejšie večery som zažil iba s jedinou. Dokonalou ženou, kamarátkou, snúbenicou. Hviezdy kvôli nej vyšli, mesiac sa odkryl zo splnu. A moja skurvená mater ju…

Nie, nepokazím si fajku minulosťou. Dvadsať rokov vody sa odvtedy prelialo Dunajom. Sentimentálnosť lepšie časy nevráti.

Škrípe podo mnou toaletné sedátko alebo…

Luckine ústa sa s mľasknutím odtrhli a pobozkala ma.

“Ani nepoďakuješ?”

“Do minúty ďakuješ ty mne.”

Prudkým pohybom som z dievčaťa strhol nohavičky. Prehol som ju ponad záchod, no alkohol mi zahúpal horizontom. Pred pádom ma zachránil len prázdny držiak na toaleťák. Teniskou som zavadil o kabelku, odkiaľ sa na ochcanú podlahu vysypal telefón s parfumom a pár ďalšími hlúposťami.

“Si robíš srandu, kokso,” zahučala. 

Pozbieral som najbližšie kúsky a akurát utieral telefón do šortiek, keď som si všimol občianku za priesvitným obalom. Z fotky pozeralo deculko. Učesané, nevinné. Keby tak vedeli, že… Počkať, končí sa ten rok narodenia dvojkou či vidím dvojmo? 

“Ty máš šestnásť?” prehadzoval som pohľad z preukazu na vystrčený zadok. 

“To ti vadí? Vyser sa teraz na blbosti a pomrdaj ma. Toto si nasaď.” 

Ústup mi zastavili dvere. Naslepo som odomkol západku pred Luciinou rukou ponúkajúcou kondóm. 

“Či vadí…?” zachrčal som a telefón, ktorý určite dostala za prijatie na gympel, mi vypadol z rúk. 

Schmatol som šortky a natiahol si ich až v chodbe. Vyhadzovačovi stojacemu vo dverách pre zásobovanie sa ruka s cigaretou zasekla na polceste. Obšuchol som sa okolo neho bez ohľadu na nadávky tínedžerky vychádzajúcej z mužských záchodov. 

Pri prvom nádychu čerstvého vzduchu sa realita zaostrila do ešte bezútešnejších kontúr. Celovečernú spotrebu alkoholu som hodil do kríkov spolu s vlnou opitosti. Po novom nie som iba neschopný brat a zákerný kolega, ale aj ožratý pedofil. Približoval som sa k šampiónom, kamaráti. Čo si vymyslím ďalšie - šitie tienidiel z ľudskej kože alebo zbieranie odstrižkov nechtov z Facebook Marketplace? 

Škrípanie železa sa plazilo ozvenou chodníkov. Pomedzi autami sa pohol tieň. 

Prosím, ožran alebo feťák. Aj šialenec s nožom, len nie… 

Hnijúce ústa sa leskli pod rubášom vejúcom vo vetre. Od mosadzného zvonu sa odrážala červená semaforu. Knísavo sa približoval. Zamával mi. 

Zovrel som si hlavu do dlaní a utekal. Utekal od toho diabla cez námestia, parky, mosty aj sídliská. 

Každá z ciest vedie k mojim kolesám, znelo z korún stromov. 

Až pred panelákom zvuk stíchol a ja som sa prvýkrát obzrel do prázdnej žiary lámp, ako piskor kľučkujúci pomedzi sťahujúce sa pazúry mačky. Vybehol som po schodoch, odomkol dvere a celú večnosť sledoval pustú chodbu cez vyzeráčik. Svetlo zostávalo vypnuté, obrysy stáli na miestach.

S opadávajúcim adrenalínom ma privalila únava. Odhodlal som sa odtrhnúť uši od mlčania predsiene a stále obutý spadol na gauč. Môj mozog vyplo na počkanie.