Kalvária jedného muža (4/5): Eskapáda sebapohŕdania

Večer som pred televízorom cítil urgentnú potrebu spratať dve fľašky červeného. Z obrazu Mariky aj Elišky sa stala spomienka a chlap s károu si tiež našiel inú obeť. V blahodarnom tichu mi padala hlava a po hodinovej sieste som precitol s hladom mládežníka.

Piatok večer, desať hodín - noc je ešte mladá. Som predsa vedel, prečo zostať sám, nie? Dovolím si vyplatiť dividendy toho zasraného života.

Zhrnul som sáčiky od čipsov k fľaškám a vymenil prepotenú košeľu za tričko so šortkami. Sprchu zastúpila polovica voňavky. Za vchodovými dverami som si zabetónoval mantru, že sa do piatej nevraciam, ani keby horelo. 

Prečo by som sa vlastne chcel vrátiť, keby horelo? Veď nie som požiarnik. 

Po hodine plantania sa centrom na mňa vyskočil podnik vysokoškolskej mladosti. Kedysi sme sa smiali hejnám postarších beťárov hľadajúcich dvadsiatničky. Teraz sa obávam, že som sa prepracoval do podobného štádia. 

Pred vstupom do mňa vrazil predklonený mladík s rukou na ústach, ktorého čašníčka častovala nadávkami. Potkol som sa o schod, zachytil sa o barovú stoličku a sledoval jej tetovanie - od krku až po predlaktie. Jediná v bare sa vekom blížila mojej maličkosti.

“Hovorím ti, tých čiernych kokotov zmlátil naschvál! Predsa musí vedieť, čo robí…” prekrikovala basy z reproduktorov. 

Vyhadzovač ju prerušil: “Hovno vie. McGregor je debil najhrubšieho zrna. Bývalý boss hovorieval: ‘Nikdy never národu viac ožratému než triezvemu.‘“

“Šéfko musel zažiť príjemné vyrastanie na Slovensku,” uškrnula sa barmanka. 

Podľa nakrátko ostrihaných vlasov a gestikulácie som ju tipoval na lezbu. Kam naša spoločnosť smeruje? Kedysi sa podobné vý…

“Haló, si tu s nami?” zalúskala mi pred očami. “Plánuješ čumieť alebo chľastať?”

“Nalej mi dvojitú vodku. Ak chceš, aby som za ňu aj zaplatil, radšej si odpusť ten tón.”

“O mňa sa nestaraj,” kývla na vyhadzovača. Zdvihol obočie, no nepohol sa z miesta. “Keš predom.”

Vysypal som päť eur v drobných a akurát si prikladal štamperlík k ústam, keď sa za parketom mihol zaujímavý objav.

Príjemne vyvinutá dievčina, vyžehlené vlasy stiahnuté do strany. Prsia v primalej podprsenke. Rifľová sukňa do polovice zadku, hmmm…

Všimla si môjho úsmevu a odpovedala mrknutím. Žiadne fľochnutie alebo opustený pohľad. Mladá presne vie, čo chce. Viac ponúkania mi netreba.

“Ešte dve poprosím,” ukázal som na poldecák. 

Barmanka videla, ktorým smerom si oblizujem pery a kým som sa kymácal cez miestnosť, odfrkla niečo na štýl ‘úchylného hovada’.

Dievča vyťukávalo správu na telefóne. Udrel som pohármi o stôl, no zvuk sa stratil v humbuku techna. Čoby majster zvodca som sa predklonil s prižmúreným okom. 

“Taktiež dnes odrábaš šichtu sama?” zakričal som. 

“Šichtu?” zarehotala sa. Prirovnanie k prostitútke mi doplo prineskoro. “Čakám na kamarátky. V piatky tancujeme do rána.”

“Rád počujem, že sa tiež viete baviť. Môžem?”

“Jasné, sadni si.”

Podprsenku si stiahla hlbšie, čím mi znemožnila koncentráciu na lichôtky.

“Janči.”

Stisla nastavenú ruku. 

“Lucka, ahoj.”

“Takže ty tu čakáš na kamarátky? Prečo ťa nechali čakať osamote?” 

“Raz som tie kravy čakala dve hodiny. Ale tak fungujú všetky baby, nie? Veď ty o nich musíš vedieť svoje.”

“Čosi viem. Akurát ja som vyberavý. Keď narazím na krásku tvojho levelu, zakusnem sa a nepustím.” 

Opätovala mi pohľad. Posunul som k nej vodku a na ex ju do seba hodila. Nasledoval som príklad dievčiny, ktorá mohla byť mojou dcérou a na barmanku zdvihol dva prsty.

“Tak, Lucka, s kamarátkami tancujete do rána?”

“Jasné.”

“A tancuješ radšej sama alebo s chalanom?”

Potiahla si z vapy a ponúkla mi. Jahodová príchuť odrovnala zvyšok mojich chuťových pohárikov a keď sa z druhej strany boxu objavil podgurážený mladík, s poďakovaním som jej ju vrátil. 

“Heeej, krásavica. Nechcela by si mi pusou spríjemniť večer, čo?”

“Máš štýl,” žmurkla na mňa, ignorujúc rovesníka s fľakmi vápna na mikine.

Hodil sa vedľa nej a chytil ju za stehno. Lucka sa zasmiala, no neodtiahla. Vyhadzovač nás periférne sledoval.

“Ja ti ho rád spríjemním tiež,” posunul ruku na prsník a Lucii trvalo niekoľko sekúnd, než ju odhodila. 

“Kamarát, práve sa s touto krásavicou bavím a neprekážalo by mi, keby si svoju ožratú riť vzal o bar ďalej,” prekrikoval som cez stôl reproduktory. “Ak pobehneš, ešte stihneš posledný vlak do Kittsee.”

“Nepruď, starec. Vráť sa do postele za svojou tlstou manželkou. Nevidíš, že si moju prítomnosť slečna užíva?” 

Nalepil sa na ňu bližšie. Lucka na jeho špinavú mikinu mrkala rovnako ako na mňa pred piatimi minútami. Niečo jej šepkal a ona sa s mávnutím ruky zachichotala. 

Prešiel som okolo stolu a naklonil sa mu k uchu: “Ak sa okamžite neodjebeš, ty zasraná strata času, tak chytím tieto poháre a budeš ľutovať, že tvoj tatko nestihol skôr vytiahnuť.” 

“Tak to skús,” odsotil ma.