Sanatórium sv. Anny - Prízraky minulosti, Epizóda 2
Alkohol a toxický vzťah - prízraky minulosti ukazujú svoju pravú tvár a nie každý ten pohľad prežije.
Radšej príbehy počúvaš? Žiadny problém - audioverzia na teba už čaká!
Popri pukaniu v kozube mi z nosa kvapkalo do tmavej mláčky. Za oknami plávali tiene stromov obnažené pouličným osvetlením, vítajúce ma po preflámovanej noci. Známe prítmie však nepoľavilo hučaniu hlavy a parkety sa naďalej točili okolo mojej osi.
Prestaň piť, opakovala manželka. Alkohol škodí zdraviu. Veru, nie je príjemné rozmlátiť si nos o vlastnú zárubňu. Ale aspoň to s tromi promile nebolí.
Voda v strednom uchu na môj pokus o pohyb vyslala k hrdlu horčinu, tak som žuchol do tureckého sedu. Začal som zvažovať, či mi barman kvôli poslednému razu nehodil do drinku niečo silnejšie. Bez sprepitného sa menil na pomstychtivého hajzla.
Usporadúval som si svoje večerné myšlienky, hlušiac tú ,nebudem piť’ okamžite, ako preletela mozgom. Stačí, že musím ťahať za nos klientov. Seba radšej vynechám. Žalúdok vylúdil hlboké ó, čo perfektne vystihovalo náladu v miestnosti. Krv sa mi liala do rozkroku, no zaklonenie hlavy nevypadalo na dobrý nápad.
„Stačí, priatelia, nebudem brať rohožku psovi. Kde je vlastne tá beštia? Ares,” sykol som a po štyroch sa plazil po obývačke.
Predklon a zaťaté brušné svaly popchli žalúdok hore hrdlom. Väčšina bol Jack a garantujem, že bol chutnejší po ceste nadol. Keď už vraciam pod vlastný stôl, nemôžem vynechať jej perzský koberec. Stavím sa, že naši iránski priatelia nepočítali s použitím Vanishu na výrobok z rúk ich detí.
Žalúdok už neotravoval, tak som sa šúchal cez zvratky ku gauču. Vyliezť nahor vyzeralo jednoducho. Jednou rukou som chytil sklenenú dosku stola, druhou operadlo pohovky a zaprel sa všetkými piatimi údmi.
Martina s trochou šťastia nevylezie do ôsmej, kedy budem na jednostrannú konverzáciu lepšie pripravený. Odpoviem jej dovolenkou v Malajzii a ako na vianočnom večierku zazerala po kolegovi Pavlíkovi.
Balancoval som nad sedačkou ako Odyseus pred útesom sirén. Úmysel vzdorovať som nechal v Ubere na Hviezdoslavku.
Poď sem miláčik, pritúlim ťa svojím jemným dotykom, šepkala koža z poľských kravičiek.
Ďakujem, ale ja na to už mám alkohol.
Uvoľnil som svaly nad poduškou, no torzo sa mi odrazu nakláňalo ponad stolík. Tá predstava sa mi za mak nepáčila, čo, na moje prekvapenie, voľný pád nestlmilo. Sklo povolilo so zvukom hodným prepadu do Číny a môj chrbát pocítil výhody kúpania sa v sklených mlákach. Úžasne to prekrvuje. Najmä okolie.
Bolesť sa zdala vzdialená a tupá, tak som obmedzil nadávanie na tri kurvy a dve piče. Odrazu sa rozhoreli svetlá v spálni.
„Čo to, do prdele, má byť?!“
